Tam ste sa nikdy nestretli s takými negatívnymi reakciami?
Zatiaľ som tam nezažila nejaký veľký boom. Sú dva stupne povedomia. Taký alternatívnejší, keď vás niekto pozná zo sociálnych sietí, a skupiny ľudí, ktorí sa pohybujú vo fashion alebo v hudobnej sfére. No a potom je taký verejný, keď sa objavíte v seriáli, vtedy vás pozná aj bežný človek. Pomaly ma spoznávajú, ale zatiaľ som sa nestretla s nejakou veľkou kritikou, zatiaľ som však nebola v hlavnom vysielacom čase. V Čechách si ma teda nájde len ten, kto si ma chce nájsť.
Hráte vyšetrovateľku v novom českom seriáli Policie Hvar...
Natáčanie bolo super, bola to pre mňa úplne nová výzva. Tá vyšetrovateľka je cieľavedomá mladá žena, ktorá si myslí, že má vždy pravdu, ale má dobré srdce. Nie je to vážna kriminálka, ale komédia a taká oddychovka, proste v Chorvátsku vyšetrujeme česko-slovenské zločiny.
Od rodičov ste vraj necítili ich podporu v tom, čo robíte. Ako na to pozerajú, keď sa vám darí?
Už to vidia inak, lebo pochopili, že v určitých prípadoch sa tým dá aj živiť, zároveň však vidia, koľko práce je za tým. Teraz mi volajú, že veľa cestujem a mohla by som byť chvíľku aj na jednom mieste a oddýchnuť si.
Kedy viete, že ste unavená? Veľa ľudí priznáva panické ataky a psychické problémy...
Aj ja som ich mala. Dva roky pred koronou som extrémne veľa tancovala, všetko mi išlo a čoho som sa dotkla, to fungovala, tak som mala pocit, že nemôžem skončiť. Fyzicky som sa veľmi preťažila a mala som ťažké panické úzkostné stavy, ktoré trvali asi tri roky.
