Rocha povedal sudkyni na predpojednávacom stretnutí, že sa prizná k obvineniam zo sprisahania s cieľom pôsobiť ako agent zahraničnej vlády, za ktoré mu hrozí niekoľko rokov väzenia. Pred dvoma týždňami pritom vznesené obvinenia poprel. Súdne pojednávanie, na ktorom sa má Rocha priznať stanovili na 12. apríla. Priznaním Rochu príde k nečakane rýchlemu vyriešeniu prípadu, ktorý prokuratúra označila za jednu z najbezočivejších zrád v dejinách americkej zahraničnej služby, píše AP.
Rocha sa podľa prokuratúry zapájal do "tajnej aktivity" v prospech Kuby prinajmenšom od roku 1981 - teda odvtedy, čo sa pripojil k americkej zahraničnej službe. Rocha sa mal podľa prokuratúry stretávať s agentami kubánskej spravodajskej služby a poskytovať nepravdivé informácie o svojich kontaktoch americkej vláde.
Americké federálne úrady zverejnili len málo detailov o tom, čo presne Rocha robil v snahe pomôcť Kube, kým pracoval pre americké ministerstvo zahraničných vecí alebo počas svojej neskoršej kariéry, keď bol napríklad špeciálnym poradcom veliteľa južného veliteľstva americkej armády. Prípad sa do značnej miery operia najmä o vlastné priznania Rocha. Bývalý diplomat sa mal totiž podľa prokuratúry priznať k tejto činnosti počas uplynulého roka agentovi Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) pracujúcemu v utajení, ktorý vystupoval ako agent kubánskej spravodajskej služby menom Miguel.
V žalobe sa uvádza, že Rocha chválil zosnulého kubánskeho lídra Fidela Castra, Spojené štáty vykresľoval ako "nepriateľa" a chvastal sa svojou vyše 40-ročnou službou v úlohe kubánskeho špióna v kruhom americkej zahraničnej služby. Rocha vykonával diplomatickú službu na popredných postoch v Bolívii, Argentíne či v Oddiely záujmov Spojených štátov v kubánskej Havane (USINT). FBI ho zadržala vlani v decembri, pričom vo svojej špionážnej aktivite mal pokračovať až do svojho zadržania.
