"Odklad účinnosti nových stavebných predpisov a podpis zákona bol nevyhnutným krokom, keďže v prípade účinnosti nových predpisov by reálne hrozil kolaps celého systému stavebného konania z dôvodu nepripravenosti nového systému. Upozorňovala na to aplikačná prax a najmä samosprávy, ktoré by týmto boli najdotknutejšie," uviedol Strižinec.
Zákon o výstavbe mal pôvodne nadobudnúť účinnosť od 1. apríla 2024. Poslanci NR SR však rozhodli o posunutí účinnosti tohto zákona o rok, dôvodom bola podľa ministerstva dopravy nepripravenosť na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy o výstavbe.
Za opodstatnené považuje prezidentka aj výhrady k ustanoveniam zákona, ktoré sa týkajú vypustenia záväznosti dokumentácie ochrany prírody a krajiny v procese prípravy územného plánu, na ktoré poukazovali niektoré environmentálne mimovládne organizácie.
"V súvislosti s týmto zákonom však samy o sebe nedosahujú intenzitu protiústavnosti a oslabenie ústavnej ochrany životného prostredia by sa prejavilo až v kontexte a v spojitosti s ďalšími pripravovanými zmenami, napríklad v oblasti EIA. Preto bude prezidentka v súvislosti s týmito pripravovanými zmenami na ministerstve životného prostredia žiadať najmä o posilnenie ochrany životného prostredia," doplnil Strižinec.
