Upozornila, že rastlinné zdroje bielkovín, ako sú strukoviny, obilniny, semená či tofu, majú nižšiu vstrebateľnosť, čo sa môže odraziť na celkovej hladine bielkovín v tele. "Rastlinné bielkoviny sú menej hodnotné ako živočíšne - majú nižšiu biologickú hodnotu," ozrejmila Kelényová. Je preto potrebné ich hladinu kontrolovať, pretože ich nízke množstvo môže spôsobiť stratu svalovej hmoty, znížiť schopnosť regenerácie tkaniva či oslabiť imunitný systém. "Denná potreba bielkovín je približne jeden gram bielkovín na kilogram váhy," dodala.
Nedostatok železa zas môže viesť k chudokrvnosti (anémii), ktorá sa prejavuje únavou a celkovou slabosťou, bledou pokožkou, častou chorľavosťou, slabými nechtami či studenými dlaňami. "Dopĺňať ho môžu vegáni i vegetariáni stravou alebo suplementmi. Vysoký obsah železa má napríklad šošovica, cícer, fazuľa, tofu, tekvicové či konopné semienka, listová zelenina alebo kešu," odporučila Kelényová.
Rovnako potrebné je kontrolovať aj hladinu horčíka a vápnika, ktoré sú u vegetariánov a vegánov ťažšie vstrebateľné. V prípade horčíka jeho vstrebateľnosť ovplyvňujú niektoré rastlinné potraviny obsahujúce fytáty a oxaláty. Vápnik sa zas nestihne vstrebať do organizmu pre veľké množstvo vlákniny v tele, ktorá spôsobuje rýchle trávenie. "Vegáni sú tak často náchylnejší na zlomeniny, ochorenia kostí či problémy so zubami," skonštatovala odborníčka.
