Jozef a Štefan boli dlhoroční kamaráti a na Jozefa to mienili patrične osláviť. Popíjať začali v miestnej krčme. Neskôr sa presunuli do Štefanovho domu. Práve tam malo dôjsť k masakru. "Po predchádzajúcej konzumácii alkoholu s poškodeným, v úmysle usmrtiť ho, najmenej 95 až 100-krát ho opakovane udieral do rôznych častí jeho tela,” argumentoval počas utorkového pojednávania prokurátor pri zdôvodňovaní vysokého trestu.
Štefan sa priznal k tomu, že po bitke medzi nimi Jozef zomrel, ale tvrdí, že vôbec nemal v úmysle svojho kamaráta, s ktorých pred časom chodieval pracovať aj do zahraničia usmrtiť. I keď ho vraj Jozef napadol nožom a on sa iba bránil. „Jozef stále ‘obsmŕdal’. Chodil v krčme od stola k stolu. A obťažoval tam aj nejaké dievča,” citovali na súde Štefanovu výpoveď pred policajtmi.
Nachádza sa v nej aj pasáž o tom, ako došlo k tomu, že Jozef utrpel smrteľné zranenia. Opísal aj to, ako k nešťastiu došlo vplyvom pribúdajúceho alkoholu v krvi u oboch mužov. Vraj u Štefana v dome sa Jozef začal správať čoraz agresívnejšie: “Vyvádzal, zdvíhal ruky. Povedal som mu, nech ide do pi... domov, nech sa upokojí. Vzal do ruky nôž, šermoval ním a pichol ma do predlaktia, vybil som mu ju denkom (lopár v šarišskom nárečí, pozn. red.),“ ozrejmil Štefan, ktorý tvrdí, že oslávencovi mohol uštedriť menej ako 10 rán.
Jozef zomrel na druhý deň po tragických udalostiach v nemocnici. V utorok na súde zazneli záverečné reči. Štefanova obhajkyňa si na nej dala obzvlášť záležať a vyše hodiny argumentovala, prečo by nemalo ísť o vraždu, ale zabitie, začo je podstatne nižší trest. Podľa nej, ak by jej klient chcel svojho kamaráta zniesť zo sveta, mohol to urobiť dávno, lebo sa poznali roky. Rovnaké dôvody uviedol aj Štefan, ktorý tvrdí, že by ho ani nenapadlo Jozefa zabiť. Rozsudok vynesú v pondelok.