V zahraničí je niekoľko krajín, ktoré podobnú reguláciu už majú - aké sú výsledky?
- Veľkým vzorom sú pre nás Francúzi, tí majú reguláciu už od roku 2018. Sami hovoria, že keď začínali, mali súhlas 62 % rodičov, dnes s tým súhlasí až 86 % z nich. Sami hovoria, že im veľmi klesla šikana, žiaci sa začali oveľa viac rozprávať, majú lepšie vzťahy, zvýšila sa pozornosť žiakov. Holanďania zaviedli reguláciu teraz na začiatku januára, každá štvrtá krajina má nejakú reguláciu. Nejde o individuálne rozhodnutie riaditeľa školy. Preto musí zasiahnuť štát a stanoviť jasné pravidlá. Ministerstvo povie, ako to bude vyzerať, ale myslím si, že na 1. stupni by malo ísť o úplnú reguláciu, na 2. stupni sa bude využívať mobil len ako súčasť výučby - čiže čiastočne.
Nie je schodnejšia cesta ako zákaz, radšej deti edukovať, ako mobil používať?
- Súhlasím, tu je dôležitá úloha rodičov - oni mobil kupujú, oni ho dieťaťu dávajú. Každý rodič by si mohol skúsiť urobiť falošný profil, napr. mám 12 rokov, volám sa Anička a hľadám si kamarátov - boli by šokovaní, kto všetko by sa im ozval. Rodičia si často nevedia predstaviť, čo na dieťa v mobile číha, aké nebezpečenstvo - rôzne sebapoškodzujúce skupiny, samovražedné skupiny. Väčšina detí už začína byť závislá od mobilu a povedzte narkomanovi, že nech rozumne užíva drogy - on to nevie, lebo je závislý. V momente, ako dieťa zapne mobil, mozgy zo Silicon Valley hrajú s ním hru, ktorú nevie vyhrať. Dieťa hrá nerovnú partiu. To ako keby ste povedali 10-ročnému dieťaťu - bezpečne šoféruj drahé auto. Ich mozog nemá na to schopnosti. My im musíme pomôcť - napr. o nejakej hodine vypnúť wifi.
