Kým v súčasnosti je štvrť Nivy v bratislavskom Ružinove jednou z najlukratívnejších v hlavnom meste, na konci 19. storočia sa jej obyvatelia vyhýbali. Nemala totiž dobrú povesť a Prešporčania ju považovali za nebezpečnú.
Priemyselný rozmach v 19. storočí síce na jednej strane poskytoval prácu, mal však aj tienistú stránku. Nivy sa totiž stávali štvrťou s najznečistenejším ovzduším. V roku 1888 vznikla na Bottovej ulici (pri dnešnej hranici Starého Mesta a Ružinova) Tkáčovňa Heinricha Klingera na spracovanie juty. V roku 1895 pribudla Uhorská cvernová továreň na výrobu nití a o sedem rokov neskôr Rafinéria Apollo na výrobu benzínu, petroleja a iných olejových komodít.
Následne vedľa vtedajšej robotníckej kolónie vznikla v roku 1910 na Košickej ulici továreň Gumon. Závod okrem gumených výrobkov produkoval aj linoleum a tvrdený papier, v roku 1915 získal patent na bakelit. Výroba bakelitu bola zrušená pre sťažnosti obyvateľov.
