Do roku 2067 by mohla byť Arktída bez ľadu niekoľko mesiacov ročne, čo by znamenalo extrémne vlny horúčav a sucha na pevnine. Arktický morský ľad sa v lete prirodzene zmenšuje a v zime opäť nadobúda svoj objem, keď zamrzne. V posledných rokoch sa však ľad v zime obnovuje oveľa pomalšie, a ak to bude pokračovať, modely naznačujú, že Arktída sa do desiatich rokov úplne roztopí.
Menej ľadu v Arktíde znamená, že oceány sa budú rýchlejšie otepľovať a prispievať k vlnám horúčav na pevnine. Podľa vedcov NASA sa v posledných rokoch zmenšuje nielen zaľadnenie v lete, ale aj zaľadnenie v zime. V septembri 2023 bolo na opačnom, južnom póle Antarktídy, keď by tam mal byť ľad na vrchole, zaznamenané najmenšie maximum zaľadnenia v histórii meraní.
Arktický morský ľad sa zmenšuje minimálne od roku 1978, keď ho NASA začala pozorovať pomocou satelitov. Severný ľadový oceán bude mať do roku 2030 menej ako milión štvorcových kilometrov ľadovej plochy. Pri minime v roku 2023 to bolo 4,23 milióna kilometrov štvorcových. Do konca desaťročia sa teda toto minimum ešte zmenší na štvrtinu súčasnej úrovne.
"Tým by sa Arktída zmenila na úplne iné prostredie, z bielej letnej Arktídy na modrú Arktídu. Takže hoci sú podmienky bez ľadu nevyhnutné, stále musíme udržať naše emisie na čo najnižšej úrovni, aby sme sa vyhli dlhodobému stavu bez ľadu," varujú vedci z Coloradskej univerzity v Boulderi. Štúdia bola uverejnená v časopise Nature Reviews Earth & Environment.
