Martin Hojsík (PS/RE) verí, že obnova budov spája zodpovednosť k životnému prostrediu s možnosťou skvalitňovať každodenný život bežným ľuďom, že zníži ich faktúry za energie, čo trápi aj obyvateľov Slovenska, zvýši komfort bývania a pomôže znižovať závislosť EÚ od fosílnych palív. "Obnova budov vytvára nové, kvalitné pracovné miesta nielen pri samotnej obnove, ale aj pri výrobe komponentov, od ventilov až po izolačné materiály. Modernizácia bývania je oblasť, ktorá si zaslúži maximálnu pozornosť, a máme na to k dispozícii 15 miliárd eur do roku 2039," upozornil.
Eugen Jurzyca (SaS/ECR) uviedol, že boj proti globálnemu otepľovaniu je "najväčšia investícia v doterajšej histórii ľudstva" a je dôležité používať naň iba najefektívnejšie riešenia. "Znižovanie energetickej náročnosti takmer všetkých budov je zlou cestou boja proti emisiám. Mali by sme obnovovať iba tie budovy, kde je to finančne návratné, a začať práve najnávratnejšími," povedal. Považuje to za oveľa drahšiu metódu ako pri európskych emisných povolenkách (ETS).
Peter Pollák (Hnutie Slovensko/EPP) naznačil, že ambície EÚ pri stanovení cieľov aj v sektore energetickej hospodárnosti budov musia byť vyvážené a realizovateľné. "Bremeno za splnenie byrokratických noriem EÚ nemožno ponechať na ľudí. Je to štát, ktorý musí prevziať zodpovednosť a nastaviť podporné mechanizmy tak, aby ľudí nezaťažovali, ale naopak, aby ich motivovali," odkázal.
Ivan Štefanec (KDH/EPP) zdôraznil, že pri znižovaní spotreby energií a emisií skleníkových plynov v EÚ by sektor budov mal ísť príkladom. "Postupne budeme vyradzovať fosílne palivá z vykurovania a chladenia vrátane kotlov na fosílne palivá. Za zásadný považujem vplyv klimatizácie na energetickú náročnosť budov, kde vidím praktický význam výpočtových modelov aj zo Slovenska," povedal.
