Prosby o zbierky
Mamička musí so Samkom absolvovať aj kúpele, ktoré chlapček veľmi potrebuje. „Poisťovňa nám schválila 28-dňový pobyt. Syn platí 65 €, no ja ako sprievod si musím zaplatiť 630 €. To sú neskutočné sumy, ktoré nemáme šancu ako mamičky zaplatiť. Musíme robiť zbierky, prosiť o dve percentá a robiť rôzne akcie,“ konštatuje smutne Pavlínka, ktorá opisuje aj život v špitáloch. A ostrými slovami nešetrí.
„V nemocniciach spávame na rozkladacích posteliach ako najväčšia spodina. Večer rozložiť, hneď ráno zložiť. Samko má veľmi slabú imunitu, takže má často kašeľ, je to doslova boj o život a vždy skončíme v nemocnici. Nedávno prekonal komplikovaný zápal pľúc a priedušiek. V nemocnici ho chceli nechať samého bezo mňa. Nedokáže sa sám najesť ani napiť, je plienkovaný, nesedí, nechodí. Neviem si predstaviť starostlivosť o neho, keby som tam nebola,“ vymenúva s hrôzou v hlase.
Liek zháňa v zahraničí
Doplácať si musia aj na pomôcky. „Vďaka rodine a 2 % z daní to nejak zvládame, no keby som žila sama a mám žiť len z príspevkov od štátu, nemám šancu prežiť. Platiť účty, hypotéku. Plienky máme na predpis, ale na určité množstvo. Pokiaľ to dieťaťu nestačí, musíme dokupovať,“ vysvetľuje Pavlínka.
Akoby toto všetko nestačilo, liek, ktorý syn momentálne užíva, sa nedá zohnať na Slovensku. „Náhrada zaň nie je žiadna. Musíme chodiť do zahraničia a platiť si ho sami. Štát sa stará tak, že doslova žobreme cez zbierky a 2 %. Stačí si otvoriť internet a sú tam stovky prosieb o pomoc. Všetko je to veľmi smutné,“ dodáva Pavlínka.
