Nekonečné čakanie
„Keď som bola na predĺženom rodičovskom s dvomi deťmi, rodičovský príspevok som dostávala iba jeden. Takže to bolo finančne mimoriadne náročné. Môj manžel pracuje od rána do noci a nie je možné, aby sme to zvládli,“ povie smutne Monika. Toto všetko ešte zhoršujú pre rodičov priam nekonečné čakacie lehoty na rozhodnutie o príspevkoch.
„Podľa zákona sú 90 dní, no v realite čakáme aj rok až rok a pol,“ hnevá sa. Medzičasom však chlapci rastú, potrebujú lieky, ošatenie, plienky... A pre starostlivosť o dve choré deti nie je možnosť, aby sa nejako zamestnala. „Z pohľadu štátu a okolia sme nič, neviditeľní. Pritom bez nás ľudí by systém skolaboval,“ doplní s trpkosťou v hlase.
Odmietnutie lekárov
Chlapci potrebujú nutne rehabilitovať, inak nemajú šancu na kvalitný život. Len pre jedného stojí takýto pobyt 3 000 eur. Obaja sú na invalidných vozíkoch a mame neustále pomáha predovšetkým babička, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou ich rodiny. Maťko a Kubko nemôžu byť ani na chvíľku sami. Odkázaní sú hlavne na súkromné terapie.
„Štátne nie sú dostupné. Dostať sa k lekárovi, ktorý ošetrí deti, je malý zázrak, pretože väčšina lekárov nás odmieta. Zubné ošetrenie som riešila pol roka, lebo na západnom Slovensku je jediná zubárka v Bratislave, ktorá ošetruje nespolupracujúce deti. Za očnou musíme dochádzať sto kilometrov,“ smúti mama. Odmietnutie si vypočula aj v škôlke. „Nakoniec som musela umiestniť deti do špeciálnej, pretože videli iba problémy a snaha o pomoc žiadna,“ plače Monika.
