Nedávno ste oslávili päťdesiatku. Aj ju na sebe nejako cítite, či je to pre vás len číslo?
To číslo je zaujímavé. (smiech) Keď mi na oslavu priniesli dva veľké balóny s číslom 50, tak som si povedal - wow. Necítim sa na ten vek. Som muzikant a my žijeme asi v nejakom inom paralelnom svete, stále niekam cestujeme a sme v styku s mnohými ľuďmi, počúvajú nás mladí aj starší. Náš taký psychologicko-biologický vek je teda určite nižší než 50. Veľakrát, keď stretnem svojich rovesníkov, tak sú to takí ujovia, čím nechcem povedať, že som nejaký extra mladík, to určite nie. A čo sa týka síl, tak je cítiť, že už nemám dvadsať. Bolí ma hlava, ak vypijem viac vína. Inak je to o kondičke. Tým, že človek viac sedí v aute a nerobí až takú fyzickú prácu, má ju určite menšiu. Keď však na jeseň behám viac okolo domu, tak ju mám vždy skvelú. Vek teda nejako špeciálne neriešim. Teším sa, že mám skúsenosti päťdesiatnika a je to fajn.
Býva to ráno po dobrom žúre horšie, než napríklad v tridsiatke?
Ani vtedy to nebolo nič moc a vždy ma bolela hlava. (smiech) Po tých rokoch však človek vyselektuje alkohol, ktorý mu chutí a nenúti sa piť niečo iné a už vôbec nie to, čo ho nútia piť iní, že daj si, musíš, no nemusíš. Mám už teda to svoje odžité. Keď si niečo dnes dám, je to dobré červené vínko, ku ktorému pijem trochu vody, takže tá hlava ma nebolí.
Vždy ste chceli byť spevákom? Alebo ste sa v detstve túžili stať niečím iným?
Mal som byť spevákom od narodenia, pretože mama sa zaslobodna volala Speváková. Práve na oslave sme sa smiali, že som z rodiny jediný spevák, nikdy som sa však ním netúžil stať. Od svojich 14 rokov som túžil byť druhým gitaristom, ísť si rytmiku a nikdy sa mi nechcelo učiť sa hrať sóla, a už vôbec som nechcel spievať. Život to proste priniesol, tak hrám, spievam aj sólujem.
Založili ste kapelu Iné Kafe. Ako vám to napadlo?
Vznikli sme v roku 1995 ako pozostatok kapely Shotgun, ktorá dostala názov po pesničke od skupiny Guns’n’roses, ktorá sa mi vtedy veľmi páčila. Najskôr v Iné Kafe spieval Majo Chromý, s ktorým sme ju založili. On potom odišiel, tak sme hľadali speváka, lebo sme neuvažovali, že niekto z nás by spieval. Našli sme Cibiho a až potom, keď sme sa s ním rozišli, som si povedal, že keď už píšem muziku aj texty, tak si to rovno odspievam a bude svätý pokoj. Dovtedy som spieval len vokály, tak som sa asi niečo naučil a už to išlo. S muzikou som začínal v roku 1989 tesne pred revolúciou a kým vzniklo Iné Kafe, trvalo to šesť rokov, keď som aktívne hrával v rôznych metalových kapelách.