Uvažoval, čím by sa dal v domácich podmienkach nahradiť ťaví trus. Jedného dňa nechal na slnku vysušiť kôpku konských exkrementov, ktoré denne musí vynášať spod svojich dvoch žrebcov, 19-ročného Silvana a 3,5-ročného Dala. Dnes nimi vykuruje - a úspešne.
Dušan Pavlík (69) robil najskôr šestnásť rokov na jednotnom roľníckom družstve, aby sa neskôr, v roku 1995 sám stal gazdom. „Pred desiatimi rokmi som videl dokument z Afriky, ako na ťavích exkrementoch varia domorodci obed. Uvažoval som dlhé roky nad tým, či by sa takéto niečo dalo urobiť aj u nás na Liptove,“ hovorí autor nápadu s briketami z konských exkrementov.
Gazda niekoľko rokov chová kone, prasiatka aj hovädzí dobytok a každý deň musí čistiť chlievy a stajne od kíl zvieracích výkalov. Keďže konské lajno obsahuje až 55 percent nestráveného sena, napadlo mu, že by mohlo dobre horieť.
Vymyslel si lis
Pokusne teda nechal na slnku vysušiť fúrik s konským trusom, a keď uschol, lopatkou ho prihodil do rozkúreného krbu. „Okamžite sa to chytilo a začalo to horieť. Boli to ale malé kôpky, a tak som si skonštruoval lis, ktorým dokážem vyrobiť brikety. Teraz naložím do krbu päť takýchto brikiet z konského trusu a ohník praská v krbe aj hodinu. Dcéra vlastní krčmu v Martinčeku (okr. Ružomberok), tak vozím konské brikety aj jej. Je tam výborne teplúčko,“ pochvaľuje si predseda miestneho urbariátu.
Výroba lisu, ktorým odstráni z lopatky konského výkalu najskôr moč a potom piestom stláča prírodné hnojivo do brikety, mu trvala jediný deň. Keďže denného odpadu, ktorý za sebou nechajú jeho dva žrebce, 19-ročný Silvan a 3,5-ročný Dalo, je za plný fúrik, podarí sa mu vyrobiť niekoľko kusov 20 x 25 cm veľkých brikiet každý deň.
