Veľkonočné sviatky v sebe spájajú až dva pôvodné prvky. Starší pochádza ešte z čias starých Slovanov, ktorí v jarnom období slávili solárny kult a začiatok poľnohospodárskych prác. Kresťanstvo postupne prirodzeným spôsobom nadviazalo na slávenie tohto pohanského prírodného sviatku.
A hoci, samozrejme, zmenilo jeho obsah, aj v prípade hlavného kresťanského motívu vystupuje do popredia symbolika víťazstva života nad smrťou v podobe zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Z kresťanského pohľadu najvýznamnejšie obdobie roka sa začína Palmovou (Kvetnou) nedeľou a vrcholí v takzvanom posvätnom trojdní - Štvrtok svätého týždňa (Zelený), Piatok utrpenia Pána (Veľký), Svätá sobota (Biela).
Veľkonočná symbolika
Korbáče sa pletú z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar naliate miazgou, a ich kontakt s telom má preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy. Podobne je to aj s oblievačkou. Živá voda z potoka či zo studne má na dievčatá preniesť sviežosť a rýchlosť v práci.
„Pôvod šibačky a oblievačky treba hľadať ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodivej sily,“ prezradila nám etnologička Katarína Nádaská.
Zvyky Veľkonočného pondelka boli v minulosti rozmanité. Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východe sa zase viacej polievalo, kým na Kysuciach si dievky užili jedného aj druhého. Odmenou pre mládenca bolo najčastejšie vajíčko.
Ručne maľované plnilo aj úlohu nežného a originálneho vyznania lásky. Práve také vajíčka, ktoré dievčatá samy zdobili, mali pre mládencov najväčšiu hodnotu. Podľa spôsobu výzdoby na vajíčku sa mohol mládenec presvedčiť, aké city k nemu dievčina prechováva v srdci.
