Prvý kulinársky počin
Prvé väčšie varenie som spravila ako trinásťročná, ak nepočítam také malé drobnosti pre môjho otca. Vždy ich zjedol a tváril sa, že mu to chutilo. Spomínam si, že som varila pre môjho deduška podľa receptu, ktorý som odpozorovala od susedy. Zapamätala som si, čo tam ide a povedala som si, že mu spravím bezmäsitú fašírku. Viem, že tam išli ovsené vločky, ktoré som predtým nenechala napučať. Urobila som teda fašírku s prílohou a, samozrejme, aj polievku. Deduško to celé zjedol, a tak som sa naňho pozerala s vypúlenými očami a spýtala som sa ho, či mu chutilo. Odpovedal mi: „Lenka, bolo to dobré, ale viac mi to už nedávaj.“ (smiech) Deduško teda išiel v šľapajach môjho otca. Napriek tomu ma to neodradilo. Vymýšľam si všelijaké jedlá a nepoužívam recepty, len sa inšpirujem obrázkami. Musím povedať, že mojim chlapcom doma to chutí. Šéfkuchár zo mňa asi nebude, ale rada varím zdravé jedlá.
