Dramatická záchrana
„Keď človek navštevuje pacientov s otvorenými očami, začína vnímať ich pocity, počúvať ich osudy, starosti, trápenia, vtedy sa vo mne začne kolobeh myšlienok, ako by som im v tom mohla pomôcť. Nezostáva to však len pri myšlienkach, ale začínam konať. Tak som našla aj dôchodkyňu, ktorú som s kolegyňou zachránila, lebo doma bezvládne ležala v kuchyni 2 - 3 dni,“ smutno prezrádza Daniela. A neostalo len pri jednej dôchodkyni.
Pomoc iným sa rozbehla akoby samovoľne a Danka je odvtedy všade tam, kde ju niekto potrebuje. Chodí, nosí, organizuje... Pomáha i rodine v obci Modrany, ktorú sužujú ťažké diagnózy a nedostatok financií. Žijú ako v stredoveku, napriek tomu majú doma malú jednotkárku Hajnalku (8).
„Vždy všade zdôrazňujem, že kto si vyberie povolanie zdravotná sestra a vníma to len ako svoje povolanie, nemá čo robiť v zdravotníctve. Toto sa musí robiť so srdcom, s úsmevom, trpezlivosťou, oddanosťou a hlavne sa musí sestra vcítiť do pocitov pacienta, len tak mu dokáže pomôcť,“ zamyslí sa. A potom odkryje vlastné trápenie. Osud to, žiaľ, zariadil tak, aby ich pocity vedela vnímať možno o čosi viac.
