Hoci ako profesionál vedel, že v práci prakticky každý deň riskuje svoj život a môže sa stretnúť s udalosťami, aké iní ľudia pozerajú len vo filmoch, krvavá streľba v Prahe bola pre Michala čímsi, čo dodnes nevie dostať z hlavy.
"Dva mesiace od tej udalosti som sa bál zaspať. Každú noc sa mi vracali dva sny. Stojím v tej triede, všade samá krv, každému zvonia mobily a počujem, ako chlapci revú: Sem škrtidlo, tu to zatlač, vydrž... V tom druhom sne zase stojím v nemocničnej izbe. Je tam rodina toho dievčaťa a ja ju vidím bledú na posteli. Hrozné. Tie sny sa opakujú stále dookola,“ prezradil pre Seznam Zprávy Michal, ktorý zasahoval pri jednej z najtragickejších udalostí v Česku.
Ako otvorene priznáva, v noci sa pravidelne budí a iné myšlienky hľadá v knihách, ktoré mu pomáhajú zbaviť sa nočných môr a krvavých scén ktoré má každú chvíľu pred očami. V osudný deň, 21. decembra, Michal podľa vlastných slov najskôr dorazil na filozofickú fakultu na Celetnej ulici. No už po chvíli sa z vysielačky ozvalo, že z filozofickej fakulty sa ozýva streľba, no na Palachovom námestí. Tam prišiel pešo, pretože to podľa neho bola najrýchlejší spôsob.
