Analytik podotýka, že monitor predstavuje veľkú záťaž pre systém. „Stojí peniaze, sú vystresovaní žiaci aj učitelia, ktorí ich naň pripravujú. Myslím si, že by sa mala otvoriť debata, či ho potrebujeme. Ak áno, na aký účel a čo sa s tými výsledkami má ďalej robiť. Testujeme každý rok, ale nevidím, že by výsledky mali nejaké využitie. Ani štát s nimi veľmi nepracuje,“ vyhlásil. Navrhuje aj možné riešenie. „Ak potrebujeme mať prehľad o tom, aké sú výsledky žiakov, stačilo by len nejaké reprezentatívne testovanie na vzorke vybraných škôl a nebolo by nutné tým zaťažovať všetky školy,“ ozrejmil.
Podobné overovanie vedomostí sa nedeje len na Slovensku, ale funguje aj v zahraničí. Všetko však závisí od toho, ako si to daná krajina nastaví. „Niekedy sa využíva ako náhrada prijímačiek, tak, ako to majú v Čechách. Tam majú testovanie pre všetkých deviatakov a na základe týchto výsledkov sa potom žiaci prijímajú na stredné školy. Vždy musí byť jasné, prečo sa to testovanie deje. Na Slovensku to nemáme ujasnené. Tá relevancia pre prijímanie na stredné školy už u nás nie je vysoká,“ priblížil analytik.
Zároveň upozorňuje aj na potrebu nastavenia štruktúry stredných škôl. „Zmysel má rozširovať viac gymnázií alebo vytvárať lýceá. Tie poskytujú všeobecný rozhľad a majú aj nejaké zameranie, avšak nie až také úzke ako stredné odborné školy. Na Slovensku ich už niekoľko máme, pričom v Čechách sa tento model postupne etabluje,“ uviedol.
