"Ľudia umierajú od hladu. Preto dúfam, že lídri zašlú Izraelu dôrazný odkaz, aby ukončil potravinovú blokádu Gazy a postaral sa o civilistov. Izrael má určite právo brániť sa, ale nie sa pomstiť," opísal situáciu.
Odchádzajúci portugalský premiér António Costa v tejto súvislosti spomenul, že kľúčovou je snaha dosiahnuť prímerie v Pásme Gazy. Súčasnú situáciu označil za neprijateľnú z humanitárneho hľadiska a uviedol, že všetky členské krajiny musia odsúdiť útoky vedené Hamasom zo 7. októbra 2023 a tiež spôsob, akým Izrael presadzuje svoje právo na obranu.
"Právo na obranu musí podliehať zákonu a musí rešpektovať ľudský život. Súčasná situácia nie je prijateľná," odkázal Costa a dodal, že EÚ nemôže na jednej strane odsudzovať porušovanie ľudských práv na Ukrajine a nevšímať si, keď k tomu dochádza v Pásme Gazy.
Írsky premiér Leo Varadkar na úvod rokovaní pred novinármi uviedol, že Rakúsko a Česká republika bránia tomu, aby EÚ vyzvala na prímerie medzi Izraelom a hnutím Hamas. Vyjadril nádej, že sa na summite podarí presvedčiť lídrov oboch krajín, aby súhlasili so spoločnou výzvou EÚ na zavedenie okamžitého humanitárneho prímeria a na realizáciu scenára dvoch nezávislých a vedľa seba existujúcich štátov.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v Bruseli podčiarkol, že z pohľadu EÚ je dôležité mať "dlhšie trvajúce prímerie" v Pásme Gazy a vyjadril nádej, že izraelská vláda bude pokiaľ ide o jej vojenské aktivity v Gaze dodržiavať to, čo je zakotvené v medzinárodnom práve.
