Rezolúcia bola prijatá bez hlasovania, konsenzom všetkých 193 členských krajín OSN. TASR informuje na základe správy agentúry AP.
Návrh rezolúcie sa zameral aj na zmenšenie digitálnych rozdielov medzi bohatými a chudobnými krajinami. Kladie si za cieľ poskytnúť rozvojovému svetu technológie a možnosti na využitie výhod umelej inteligencie napríklad pri odhaľovaní chorôb, predpovediach záplav, pomoci poľnohospodárom či školení novej generácie pracovnej sily.
Jedným z kľúčových cieľov návrhu rezolúcie je využitie umelej inteligencie na dosahovanie pokroku v zaostávajúcich rozvojových cieľoch OSN do roku 2030 vrátane skoncovania s hladom a chudobou vo svete, zlepšenia zdravia, zabezpečenia kvalitného vzdelávania a dosiahnutia rodovej rovnosti.