Archeológovia vystopovali pôvod jednej z pohrebných mohýl k baalberskej kultúre patriacej k ľudu s lievikovitými pohármi, ktorá obývala územie Nemecka v období rokov 4100 až 3600 p. n. l. Uvedená mohyla obsahuje dve veľké lichobežníkové pohrebné komory dlhé 20 a 30 metrov. Mohyly sú od seba vzdialené približne 200 metrov.
Približne o tisíc rokov neskôr využívali ľudia kultúry guľovitých amfor priestranstvo medzi mohylami ako pútnickú cestu, obetisko hovädzieho dobytka a pohrebisko, dodáva vyhlásenie úradu. Výskumníci označili rituálne využívanie tejto oblasti za ohromujúce a dospeli k názoru, že daná oblasť "zohrávala pre pravekých ľudí dlhý čas dôležitú úlohu". Podobné hroby obsahujúce vozy boli počas uplynulých 15 rokov odhalené aj na južnom Kaukaze a na území dnešného Bulharska.
Kuriózny objav hrobky s vozom sa minulý rok podaril aj čínskym vedcom, ktorí neďaleko náleziska slávnej Terakotovej armády v provincii Šen-si na severozápade Číny objavili viac než 2300-ročnú hrobku. Okrem iného sa v nej nachádzali aj kostry šiestich oviec v postrojoch na ťahanie voza. Voz samotný sa po viac než 2000 rokoch v zemi rozpadol, archeológovia však na základe nálezu usúdili, že tento voz skutočne mali ťahať ovce tak, ako v príbehoch známych z čínskej histórie a mytológie. Ide o unikátny nález, vedci preto dúfajú, že ďalším výskumom sa im podarí zistiť identitu človeka pochovaného v hrobke.
