V každom prípade je až komicky nákazlivé. Aké sú najnovšie poznatky o ňom? Čo vlastne tento fyziologicky jav znamená? Do akej miery je zívanie zdravé?
Zívanie je vraj veľmi zdravé a podľa indickej tradičnej medicíny netreba nič zdravé potláčať. Ak sme niekde sami, nemali by sme tlmiť jeho hlasný prejav. Spomínaný fyziologický prejav má aj komunikačný význam. Väčšinou ten, že nás niekto poriadne nudí.
„Zívnutie je zaujímavý fenomén, ktorým sa zaoberali mnohé výskumy v oblasti neurológie a fyziológie. Existuje niekoľko teórií, ktoré sa snažia vysvetliť príčiny zívania z neurologického hľadiska. Jednou z teórií je, že zívnutie môže slúžiť ako mechanizmus na reguláciu telesnej teploty. Keď zívame, otvárame ústa a nasávame väčší objem vzduchu, čo môže viesť k rýchlejšiemu odstráneniu tepla z tela a zároveň k prínosu čerstvého, chladného vzduchu,“ vysvetľuje neurológ Mário Lazar.
Časté zívanie a infarkt?
Zívanie je zdravý fyziologický prejav. A má viaceré pozitívne účinky na organizmus. „Niektoré z týchto účinkov zahŕňajú zvýšenie prísunu kyslíka. Počas zívania sa do pľúc nasaje väčšie množstvo vzduchu, čo vedie k zvýšenému prísunu kyslíka do organizmu. To môže zlepšiť kognitívne funkcie a prebudí telo,“ uvádza neurológ Mário Lazar.
Priamy dokázaný príčinný vzťah medzi častým zívaním a infarktom v praxi neexistuje. Niektoré štúdie však naznačujú spojenie medzi častým zívaním a zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení vrátane infarktu myokardu. „Hoci priame príčinné súvislosti ešte nie sú úplne objasnené, existuje niekoľko možných mechanizmov, ktoré môžu viesť k tomuto spojeniu. Jedna zo štúdií bola publikovaná v časopise BMJ v roku 2000. A zistila, že časté zívanie (viac ako raz za hodinu) bolo spojené so zvýšeným rizikom infarktu myokardu u mužov. Je však potrebný ďalší výskum,“ upozorňuje neurológ Lazar.