Nešťastná črepina
Pôsobil na Kaukaze, v štábe bol väčšinou ako výkonný poddôstojník. „Pri ústupe z frontu, keď bola prerazená blokáda Stalingradu, mi črepina z míny poranila pravú nohu. Tá mi ráno opuchla. Skončil som v nemeckej vojenskej nemocnici, kde si ma poobzerali a mali mi amputovať nohu od kolena dole, lebo som ju mal zapálenú,“ spomína Ján s tým, že napokon ho poslali do inej nemocnice, kde sa liečil šesť týždňov.
Odtiaľ ho potom poslali na zdravotnú dovolenku na Slovensko. Po vyliečení zamieril do Žiliny, kde ho čakal písomný príkaz, aby nastúpil do vojenskej školy v Nitre. V nej sa však dlho neohrial, pretože ju zrušili. Päť dní pred povstaním Štillu poslali do Žiliny, kde ako výkonný rotmajster plnil rozkazy veliteľa Povstaleckej jednotky majora Dobrovodského.
Detailne si ešte pamätá nasadenie do bojov či obranu Hronskej Breznice alebo Pitelovej. „Dvakrát som padol do zajatia, keď sme sa chceli cez hory dostať do Lučenca, no nepodarilo sa nám to a Nemci nás zajali,“ ozrejmuje storočný pán.
O zajatí aj láske si prečítajte na ďalšej strane.
