Prezident SR Michal Kováč rozhodol o spojení referenda so štvrtou otázkou na základe petičnej akcie s podporou 521.000 podpisov: 4. Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo? Na pokyn ministra vnútra Gustáva Krajčiho však boli vytlačené lístky iba s tromi otázkami a účasť na referende dosiahla 9,53 percenta, takže bolo neplatné.
Následne 8. a 9. júla 1997 summit NATO v Madride rozhodol, že na konzultácie o rozširovaní Aliancie budú v prvej vlne prizvané krajiny Poľsko, Maďarsko a Česká republika. Slovenská republika pozvánku nedostala. "Nijaká demokratická krajina, ktorá splní ciele zmluvy nebude vylúčená z procesu zvažovania," uviedol v tom čase generálny tajomník Aliancie Javier Solana. Konkrétne Slovensko však na summite spomenuté nebolo.
Vláda SR reagovala vyhlásením, podľa ktorého "plnoprávne členstvo v NATO zostáva prioritou zahraničnopolitickej orientácie SR". Prezident Michal Kováč označil nepozvanie Slovenska za prehru celej krajiny a zároveň odmietnutie politiky súčasnej vládnej koalície. "Vinu na tom má nedostatočné uplatňovanie demokratických princípov pri spravovaní verejných záležitostí na Slovensku," vyjadril sa Kováč pre rakúsky denník Die Presse.
Na deficit demokracie v krajine upozornil aj vtedajší veľvyslanec USA v SR Ralph Johnson. "Znepokojuje nás nedostatok tolerancie v SR, ak ľudia prejavia nesúhlas s vládnou politikou sú označovaní za protivlasteneckých a protislovenských," povedal Johnson. Upozornil tiež na spolitizovanie štátnej správy či chýbajúci zákon o používaní jazykov národnostných menšín.
