Druhú stranu "barikády" tvoria malé živočíchy, napríklad hmyz. Kvapaliny u nich menej ovplyvňuje gravitácia a viac sa do popredia dostáva povrchové napätie a trenie, čo sú sily, ktoré u veľkých živočíchov pôsobia zanedbateľne.
"Povrchové napätie je pri malých druhoch hmyzu významnou silou. Už len samotné vypudenie kvapaliny je v malej mierke náročné," dodáva Challita. Výsledkom je, že väčšina hmyzu a malých cicavcov, napríklad myši a netopiere, močí vo forme kvapiek vylučovaných menšími otvormi.
Môže sa preto zdať, že živočíšnu ríšu v močení jasne rozdeľuje línia tvorená hmotnosťou živočícha na malé zvieratá močiace vo forme kvapiek a veľké zvieratá močiace prúdom. Nová štúdia však dokázala, že existuje aj tretia kategória – malé živočíchy močiace prúdom. Challita predpokladá, že dôvodom je u cikád nízka efektivita a časová náročnosť vylučovania moču po kvapkách.
Staplesová si myslí, že výskumu by prospela väčšia výskumná vzorka než niekoľko desiatok jedincov cikád, napriek tomu však tvrdí, že štúdia významne obohatila poznatky vedcov.
Challita na otázku, čo výskum motivovalo, odpovedal, že čistá zvedavosť. "Myslím si, že ľudia by mali pochopiť, že veda nemusí byť iba vážna. Môže byť aj zábavná," vyhlásil vedec. Výsledky výskumu sú podľa neho dosiaľ najväčším krokom k vytvoreniu teórie, ktorú označil ako Veľkú teóriu močenia (Grand Urinating Theory).
