Spomínate si na nejaký zážitok s detstva spojený s Veľkou nocou?
Maca: Odhliadnuc od všetkých šibačiek na dedine, ktoré mali svoje čaro, si veľmi intenzívne pamätám jednu šibačku v Bratislave z čias, keď som chodila na strednú školu. Partia spolužiakov zazvonila na zvonček a ja som veľmi nechcela ísť von. Moja mama ma však k tomu posmelila, pretože ona Veľkú noc miluje. No a teda dolu pri vchode ma poriadne pooblievali a vyšibali. Na jednej strane je to nepríjemné a bolestivé, pretože tá studená voda a korbáče naozaj nie sú príjemné záležitosti. Na druhej strane to bolo pekné v tom, že prišli, oslávili sme tento sviatok aj u nás v Bratislave a bolo to nakoniec veľmi milé.
Adam: Keď som bol malý chlapec, Veľká noc sa nám až tak páčila, že sme chodili po dedine bez nejakého plánu kúpania dievčat. To znamená, že sme chodili dom po dome a tam naozaj vedeli vzniknúť trápne situácie, pokiaľ navštívite ľudí, ktorých ste vy a ani oni vás v živote nevideli. Dnes však na to spomínam s úsmevom. Bol som veľký zástanca a ambasádor šibania. (smiech) Páči sa mi to dodnes, ale už to nechávam na svojho syna, čiže keď, tak budem chodiť s ním. Dnes má tento sviatok aj svojich prívržencov, sú aj ľudia, ktorí ho neuznávajú, myslím šibanie a oblievanie. Z môjho pohľadu je dôležité, aby bol k tomuto sviatku súhlas aj zo strany nežnejších polovičiek, ktoré sú v tomto prípade „obeťami“. Keď je ten súhlas, myslím si, že je to veľmi pekný sviatok. Tradície treba zachovávať a Veľká noc nie je výnimkou.
Kto chodí Macu a Larisku oblievať a čo nesmie chýbať na ich veľkonočnom stole? Aký majú názor na Veľkú Noc a v čom sa zmenila pre Adama a Macu počas rokov? Aj to sa dozviete v najnovšom vydaní týždenníka Nový Čas Víkend!
