"Cechová organizácia predstavovala na našom území od prelomu 14. a 15. storočia bázu rozvoja remeselnej výroby, o ktorú sa opieralo hospodárstvo výsadných kráľovských a zemepanských miest. Cechy vytvárali ekonomické zázemie svojim členom a umožňovali majstrom - členom cechu pod ochranou cechových artikúl (štatútov) rozvíjať svoj obchod a remeslo," približuje SNM. Dodáva, že v zbierkach slovenských múzeí a vo fondoch archívov sú bohato zastúpené pamiatky vzťahujúce sa k cechom. Ide prevažne o cechové truhlice, zvolávacie tabuľky, zástavy, cechové písomnosti, cechovú fajansu, cínové riady i cechové pečatidlá.
"Ich výskyt a zhotovovanie súviselo práve s rozvojom úradnej agendy cechov od konca 15. storočia. Spolu s cechovou truhlicou bolo pečatidlo najdôležitejším atribútom cechu, ktorý dával právnu silu písomnostiam vydávaným cechom," poznamenáva múzeum k cechovým pečatidlám, ktoré popri stránke úradnej vynikajú aj pestrosťou umeleckého stvárnenia.
Zámerom publikácie je predstaviť vznik a vývoj cechovej sfragistiky v Bratislave na základe súboru pečatidiel a ich odtlačkov, význam cechového pečatidla v živote cechu a jeho používanie. "V práci sa kladie dôraz na ikonografiu a bohatú symboliku, prislúchajúcu jednotlivým remeslám, výtvarné stvárnenie i diplomatické zhodnotenie pečatidla. Dôležitým prvkom je taktiež zhodnotenie vonkajších znakov pečatidiel - materiál používaný pri ich zhotovovaní, rozmery a stupeň umeleckého prevedenia. Integrálnou časťou knihy je vedecký katalóg pečatidiel a pečatí," ozrejmil autor publikácie a kurátor zbierok SNM - Historického múzea Martin Besedič.
