Vedci v štúdii napísali, že rozlíšenie analýz DNA-seq v tomto výskume nebolo dostatočné na odhalenie bodových mutácií. To znamená, že pre budúci výskum a použitie tejto metódy bude potrebné dôkladnejšie vyhodnotenie jej účinku. Tím sa v súčasnosti snaží využiť kožné bunky ľudských mužov na tvorbu vajíčok. "Očakáva sa, že aplikácia na ľudí si vyžiada dlhý čas, možno 10 rokov alebo viac. Aj keď sa aplikuje, nikdy nevieme, či sú vajíčka dostatočne bezpečné na to, aby sa z nich narodilo (dieťa)," povedal Hayashi.
Podľa štúdie uverejnenej pred niekoľkými dňami dáva nádej nový experiment. Uskutočnil sa na myšiach a využil iný prístup k tvorbe vajíčok pri IVF. Výskumníci začali proces s darcovským vajíčkom, odstránili jeho jadro a potom doň preniesli jadro z bunky myšej kože. Tento kľúčový krok, ktorý zabezpečuje, že vajíčko po oplodnení spermiou obsahuje polovicu chromozómov od každého rodiča, je zásluhou vajíčka, ktoré je kultivované takým spôsobom, že polovicu svojich chromozómov prirodzene odhodí. "Ak sa táto technológia stane v budúcnosti klinicky životaschopnou, má potenciál revolučne zmeniť IVF a poskytnúť nádej mnohým neplodným pacientom, ktorí prišli o gaméty v dôsledku choroby," uviedol Aleksei Mikhalchenko, prvý autor štúdie, ako poznamenal The Guardian.