V Turecku má volebné právo zhruba 61 miliónov ľudí, z nich jeden milión sú prvovoliči. Výsledky volieb v priemyselných centrách, ako sú Istanbul, Izmir, Adana a Bursa ukážu smerovanie politickej nálady v krajine uprostred krízy životných nákladov. Môžu tiež oslabiť pozíciu prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý uspel v minuloročných parlamentných a prezidentských voľbách, pričom pri moci je už dve desaťročia.
V Istanbule sa kandidát sekulárnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) a súčasný primátor Ekrem Imamoglu pokúsi uspieť v ďalšom volebnom období. V roku 2019 ukončil 25-ročná nadvládu islamských konzervatívcov v meste. Prípadné druhé víťazstvo z neho spraví hlavného rivala Erdogana v najbližších prezidentských voľbách v roku 2028.
Prieskumy ukazujú tesný súboj medzi Imamogluom a Muratom Kurum, bývalým ministrom životného prostredia z Erdoganovej strany AKP. O post primátora sa uchádza 49 kandidátov.
Istanbul má 16 miliónov obyvateľov a ročný rozpočet na úrovni 16 miliárd dolárov. Pre súčasného prezidenta má špeciálne postavenie. Práve tu sa začal politický vzostup Erdogana - v roku 1994 bol zvolený za primátora, premiérom sa stal v roku 2003 a prezidentom v roku 2014. Úspech opozície by neznamenal iba morálne podkopanie jeho pozície.
"V čoraz autoritatívnejšom Turecku, ktoré koncentruje zdroje vo vláde, potrebujú opozičné strany prístup ku komunálnym zdrojom, aby prežili," hovorí politológ Berk Esen.
Pozorovatelia pripomínajú neférovo vedenú predvolebnú kampaň, kde Erdoganova strana disponovala oveľa väčšími štátnymi zdrojmi a kontrolovala 90 percent mainstreamových médií.
Opozičný Imamoglu čelí hrozbe politického zákazu v súdnom spore pre urážku volebného orgánu v roku 2022. Ak jeho rozsudok nadobudne právoplatnosť, stratí právo zastávať politické funkcie.
"Je najlepším kandidátom opozície. Po jeho ďalšej výhre by bolo veľmi ťažké Imamoglua odpísať... A Erdogan to vie tiež," hovorí analytik Esen.