Demokrati v kalifornskom parlamente schválili tento zákon minulý rok. Mnohí z viac ako polmilióna zamestnancov podnikov rýchleho občerstvenia totiž nie sú tínedžeri, ktorí si takto iba finančne prilepšujú, ale dospelí, ktorí živia rodiny.
Nový zákon je výsledkom starostlivo hľadaného kompromisu medzi priemyslom rýchleho občerstvenia a odborovými zväzmi. Právne vyjednávanie trvalo dva roky a jeho súčasťou bol aj nezvyčajný krok podpisu dohôd o mlčanlivosti.
Zákon sa vzťahuje na reštaurácie, ktoré ponúkajú obmedzené alebo žiadne stolovanie a sú súčasťou celoštátneho reťazca s najmenej 60 prevádzkami. Výnimkou sú franšízy v rámci obchodov s potravinami a minipekárne.
Ingrid Viloriová do USA prišla v roku 2019. Práca v McDonald's na plný úväzok bola až donedávna jej jediný príjem.
"Priala by som si, aby to prišlo skôr. Pretože by som nemusela hľadať toľko iných zamestnaní na rôznych miestach," povedala Viloriová prostredníctvom prekladateľa.
Zákon podporilo aj združenie zastupujúce majiteľov franšíz rýchleho občerstvenia. Napriek tomu sa mnohí sťažujú na jeho ekonomický dopad.
Alex Johnson vlastní 10 prevádzok Auntie Anne's Pretzels a Cinnabon v oblasti San Francisca. V roku 2024 pre pokles predajov musel prepúšťať časť ekonomického personálu. So mzdami a náborom ľudí mu teraz pomáhajú rodičia.
Nová minimálna mzda ho ročne vyjde asi 470.000 dolárov (434.740 eur). Bude musieť zvýšiť ceny od 5 do 15 percent a nemá preto záujem o otvorenie nových prevádzok v Kalifornii.
"Zisková marža je prinízka, keď započítam všetky ostatné výdavky, ktoré tiež vzrástli," vysvetlil.
Za posledné desaťročie Kalifornia zdvojnásobila minimálnu hodinovú mzdu pre väčšinu pracovníkov na 16 dolárov (14,80 eura). Napriek obavám zo zvýšenia nezamestnanosti údaje ukázali, že mzdy rástli a zamestnanosť neklesala, povedal Michael Reich, profesor ekonómie práce na Univerzite v Berkeley.
"Sám som bol prekvapený, ako málo alebo ako ťažké bolo nájsť efekty nezamestnanosti. Ak niečo, nachádzame pozitívne účinky na zamestnanosť," povedal Reich. Mnohé z väčších miest v Kalifornii mali totiž aj vlastné predpisy o vyššej minimálnej mzde. Reich preto pre mnohé prevádzky skok na 20 dolárov za hodinu nevidí ako priveľmi radikálny.
