"Historické záznamy uvádzajú, že v roku 726 začala morská voda vo vnútri kaldery na Santorini vrieť, až kým k nebu nevyrazil hustý čierny dym sprevádzaný pyroklastickými výbuchmi. Veľké bloky pemzy vystreľovali v takom množstve, že pokryli obrovskú plochu mora a doleteli až na pobrežie Macedónska a Malej Ázie vzdialené viac než 400 kilometrov," uvádzajú experti v štúdii.
Pri pyroklastických výbuchoch vznikajú tzv. pyroklastické prúdy. To je zmes lávy, sopečného popola a plynov, ktorá môže dosiahnuť teplotu až 1000 stupňov Celzia a rýchlosť 700 kilometrov za hodinu.
Tieto popisy naznačujú rozsiahlu erupciu, no vedcom sa o nej doteraz podarilo nájsť dôkaz výhradne v podobe tenkej vrstvy pemzy na ostrove Palea Kameni - jednom z dvojice ostrovov ležiacich v kaldere Santorini. "Naše zistenie, že kaldera Santorini dokáže spôsobiť silné erupcie aj počas skorej fázy regenerácie magmy poukazuje na zvýšené riziko, ktoré môže ohrozovať obyvateľov východného Stredomoria," uvádzajú výskumníci v štúdii.
