Koniec plánov
V 80. rokoch sa začalo reálne pristupovať aj k výstavbe metra. Prvým projektom bola dočasná rýchlodráha. „Bolo treba technologicky vyriešiť a zvládnuť prechod z Petržalky na druhú stranu Dunaja, v centre mesta vykopávať a hĺbiť stanice. Dopravu v Petržalke mali riešiť prednostne, prišlo sa teda s riešením, že sa najskôr vybuduje dočasná trasa rýchlodráhy, po doriešení podpovrchového spojenia popod Dunaj by sa doprava presmerovala,“ hovorí Jajcaj a dodáva, že aj od tohto projektu sa kvôli financiám upustilo a ďalší postup sa sústredil už len na definitívnu trasu.
„Na začiatku 21. storočia sa úplne od plánovania metra upustilo a Bratislava sa začala orientovať na výstavbu električkovej trate. Výstavba nových električkových tratí sa niekoľko desaťročí kvôli vízii metra úplne zanedbávala,“ uzatvára kurátor.
Ako by to vyzeralo?
Odpoveď na otázku, o čo sme vlastne prišli, poskytujú vizualizácie a video zo simulátora metra od tvorcu Andreja Fridricha. Z množstva rozličných plánov a štúdií si zvolil projekt zo začiatku 80. rokov 20. storočia, podľa ktorého sa mala najskôr zrealizovať stavba tzv. dočasnej povrchovej trasy metra z okraja Petržalky cez Starý most na Mlynské nivy, na ktorú mala následne nadviazať výstavba definitívneho podzemného úseku vedeného v koridore naprieč sídliskom Petržalka.
„Prvý rok som sa učil, čo všetko musím vedieť, aby to v simulátore fungovalo. Z hľadiska náročnosti som si vybral dočasnú rýchlodráhu. Bolo to iba 7 staníc, ale zabralo mi to 2,5 roka, keďže som to robil vo voľnom čase,“ hovorí Fridrich a dodáva, že klasické metro by mu dalo zabrať viac. „Nepoznám nič lepšie ako riešenie dopravy nosným systémom na mimoúrovňovom krížení.
Nemusí to byť celé pod zemou, ale tam, kde je to nevyhnutné, malo by to byť pod zemou. Akákoľvek doprava kdekoľvek vo svete je stratová a nikdy nebude zisková. Nečudujem sa, že ďalších 30 rokov tu budeme stáť v zápchach. Je to ťažké, ale urobiť zmeny v doprave chce niekedy tri volebné obdobia,“ hovorí tvorca.
