Ako spomínate na Jožka Bednárika? Vraj to bol váš veľký kamarát, ale ako režisér bol prísny a vždy povedal, čo si myslí...
Považujem za najväčšie šťastie, že som mohla pracovať s Jozefom Bednárikom. Sme narodení v ten istý deň, 17. septembra v znamení panny, a to nepustí. Sme veľkí pracanti a perfekcionalisti a precízni v práci. Beďo bol profesionál s veľkým P zo všetkých stránok. Aj keď bol prísny a napríklad kričal, tak mal všetko premyslené. Ako režisér bol vždy pripravený a jeho predstavenia dodnes považujem za to najlepšie, na čom som mohla spolupracovať.
Bol to veľmi dobrý režisér, ktorý vedel s hercami perfektne pracovať. Hovorilo sa o ňom, že aj z polena vytesá herca. Vždy nám ako mladým hercom hovoril pripomienky. Toto si dnes urobila dobre, toto zle. Naučil ma herecky rozmýšľať. Samozrejme, že nám aj nadával do kosoštvorcov. Opýtal sa nás: „Vieš, čo si?“ A my sme to nakreslili. (smiech) Tie nadávky boli však také vtipné a veľa sme sa nasmiali. Beďo bol asi najpripravenejší režisér, akého som kedy zažila, a bola to s ním naozaj vysoko profesionálna práca.
Už taký nie je a ani už asi taký skoro nebude. Som vlastne šťastná, že som mala tú možnosť s ním toľko vecí urobiť. Bola to naozaj veľká škola a ťažím z toho dodnes. V roku 2011 vymyslel šansónové večery, ktoré moderoval. Niektorí teraz nesieme štafetu, robím tie šansónové koncerty so živou muzikou. Tam ho spomíname a rozprávame o ňom veselé historky. Škoda, že tak skoro odišiel.
Nemrzelo vás niekedy, keď vám niečo povedal?
Nechcem povedať, že som bola jeho miláčik, ale nikdy mi tak nejako vulgárne nenadával. Niektorí kolegovia sa aj ohradili, ale nemyslel to zle, bolo to v zápale tvorivosti. Spomínam si, keď som alternovala s jednou kolegyňou, ktorá ani zďaleka nespievala tak ako ja, pritom ju stále chválil a mňa stále s prepáčením drbal a bola som z toho veľmi nešťastná.
Išla som teda za ním, asi som vtedy prvýkrát plakala a opýtala som sa ho, prečo je na mňa taký, keď to robím najlepšie, ako viem. Povedal mi: „Ty sprostá, chcem, aby si bola dobrá.“ U tej druhej vedel, že už si nepomôže, lebo nemala na to také predpoklady. Pamätám si, že v ten týždeň, keď zomrel, som bola na jeho popud v Istanbule, kam po smrti svojich rodičov často chodieval.
Presne 8. augusta 2013 mi napísal taký itinerár, čo všetko si tam musím dať a vidieť. Všade som bola a všetko som si podčiarkovala. Hovorila som, že mu odtiaľ nebudem volať a všetko mu porozprávam, keď sa vrátim. Deň pred mojím príchodom upadol do kómy, a keď som sa vrátila, tak na druhý deň zomrel. Už som mu to teda nestihla povedať. Ten Istanbul som si však pozrela cez jeho oči a skúsenosti a bola som nadšená.
Zahrali ste si všetky svoje vysnívané úlohy?
Nikdy som nemala vysnívané úlohy. Mala som šťastie na krásne postavy a vždy som s pokorou prijímala to, čo prišlo. Hrala som všetko, od naiviek po labuť, čo sa premení na krásnu princeznú, čarodejnice, od kladných dievčin cez ťažké charaktery, alkoholičky, filozofky. Teraz hrám Satana aj rôzne komické postavy, hrala som Báthoryčku, tisícročnú včelu... Dostalo sa mi plným priehrštím toho najlepšieho.
