Výsledky skúmania vedci zverejnili v marci v odbornom žurnále The International Journal of Osteoarchaeology. TASR informuje na základe správy servera Live Science. Hrob hlboký približne 140 centimetrov vznikol v piatom alebo šiestom storočí nášho letopočtu v lokalite Zamárdi-Kútvölgyi-dűlő. Kostry v ňom ležali v piatich vrstvách, úplne na dne hrobu ležala kostra rysa. Nad ním v štyroch vrstvách oddelených približne 20 až 40 centimetrami zeminy boli na pravom boku uložené psy veľkosti dnešných stavačov alebo nemeckých ovčiakov.
Nálezy kostrových pozostatkov rysa sú v hroboch vzácne, pretože ľudia rysy nelovili pre mäso, hoci v minulosti využívali ich kožušinu. Z tohto dôvodu sa niekedy v hroboch objavujú pazúre rysov, ktoré sa zachovajú aj v prípade, že sa kožušina rozloží, dodáva Bartosiewicz.
Rys je veľká mačkovitá šelma, ktorá v súčasnosti z európskej voľnej prírody vinou človeka už takmer vymizla, v minulosti však obývala prakticky celú severnú pologuľu.
"Ťažko zhrnúť našu interpretáciu hrobov s ostatkami rysov a psov, pretože nie sú známe žiadne (archeologické ani etnografické) paralelné nálezy," uvádza archeológ Lászlo Bartosiewicz zo Štokholmskej univerzity, ktorý sa podieľal na štúdii.
