„Je to o počutí a pozorovaní, ktoré má človek dané od detstva. Niekde započujem nejaký hlas a viem to, špeciálne to netrénujem. Asi je k tomu nejaká predispozícia v ústnej dutine, že viem, ako dať jazyk a v tom hlase to vytvoriť.“ Najlepšie sa mu imitujú: Paľo Habera, Boris Filan, Meky Žbirka.
„A Emil Horváth je veľmi vďačný, ale napríklad aj moji susedia, ktorých nikto nepozná. Raz mi brat ešte v škole povedal, nech zavolám spolužiakovej učiteľke ako jeho otec a ospravedlním ho z hodiny a uverili mi to.“ Na jeho žarty dokonca skočil aj Sajfa, ktorý si myslel, že do rádia volá Paľo Habera.
„Tú nahrávku mám dokonca doma. Predstavil som sa ako Paľo, ktorý je na chate s kamarátmi a stavil sa, že zavolá do rádia a dá si zahrať svoju vlastnú pesničku. Po rokoch som sa stretol so Sajfom a pýtal som sa ho, či na to skočil, a povedal, že áno,“ smeje sa dnes na milej historke z minulosti.
