Vyplýva to z kópie jeho personálneho spisu, ktorý denníku Sme sprístupnil Ústav pamäti národa (ÚPN).
Široký v priebehu jedenástich rokov prešiel viacerými funkciami v rozviedke, v rokoch 1985 - 1990 bol zástupcom rezidenta na československej ambasáde vo Washingtone. Široký bol za svoju prácu v rozviedke viackrát odmenený, v januári 1989 dostal 2 500 korún za „kvalitné rozpracovanie a prevedenie verbovky" a v marci 1988 dostal 2 000 korún za "pomoc sovietskym priateľom".
Široký pre spravodajskú službu chcel pracovať aj po revolúcii, vtedajší federálny minister vnútra Ján Langoš však jeho žiadosť zamietol.
Široký: Pôsobenie v rozviedke je minulosť
Niekoľkokrát som pre médiá potvrdil, že som pracoval v zahraničnej službe, konštatuje vo svojom stanovisku na dnes medializované informácie Juraj Široký. "V každom štáte bola, je a bude rozviedka jej súčasťou. Je nepísaným pravidlom, že o pôsobení v zahraničnej službe sa verejne nikdy nehovorí. Pre mňa je to už vzdialená a uzatvorená minulosť," tvrdí Široký a upozorňuje, že "táto kauza sa pravidelne opakuje už tretí rok". Dodáva, že mnoho rokov sa venuje podnikaniu, športu a rodine a všetko, čo urobil vo svojom živote "v minulosti aj v súčasnosti, sa nikdy nepriečilo zásadám slušnosti.“ Stanovisko Juraja Širokého agentúre SITA poskytla Adriana Matysová.
Široký bol údajne 11 rokov v rozviedke
AktualizovanéBRATISLAVA - Prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja, podnikateľ Juraj Široký údajne pracoval od septembra 1979 v rozviedke ŠtB vo Washingtone.