Keď výbuch pohasol, jeden z prístrojov JWST potvrdil, že záblesk bol skutočne výbuchom supernovy, no nie taký intenzívny, ako sa predpokladalo.
"Je možné, že záblesky žiarenia gama a supernovy nie sú navzájom priamo prepojené a že sú to dva od seba navzájom nezávislé procesy," vyhlásil jeden z vedúcich pracovníkov výskumného tímu Peter Blanchard zo Severozápadnej univerzity v americkom štáte Illinois.
Intenzita výbuchu zrejme súvisí s koncentráciou lúča vyslaného žiarenia, domnieva sa iný vedúci výskumného tímu, Tanmoy Laskar z Univerzity v Utahu. Žiarenie sa pri supernovách zvyčajne "rozprskne" do priestoru, ak je však vyslaný lúč úzky, intenzita žiarenia môže byť vyššia. Laskar označil tento lúč žiarenia za jeden z najužších dosiaľ zaznamenaných, čo potvrdzuje jeho teóriu.
Vedci však teraz musia vyriešiť ešte záhadu chýbajúcich ťažkých prvkov, ako je napríklad zlato, platina, urán alebo olovo. Jedna z teórií hovorí, že tieto prvky vznikajú pri supernovách, ktoré ich zároveň šíria do vesmíru, odkiaľ sa neskôr stávajú súčasťou planét. Výskumníci však v okolí vybuchnutej hviezdy nenašli dôkazy o prítomnosti ťažkých prvkov.
Existujú dôkazy, že ťažké prvky vznikajú pri zrážkach neutrónových hviezd. Vedci takéto zrážky označujú pojmom kilonova, no predpokladajú, že týmto spôsobom by nevzniklo dostatočné množstvo ťažkých prvkov. Autori štúdie preto chcú skúmaním zvyškov iných supernov zistiť, či existujú špecifické podmienky umožňujúce vznik ťažkých prvkov pri výbuchoch hviezd.
