Na druhej strane, Európska komisia má podľa Lexmann záujem na tom, aby členské štáty prosperovali a je možné viesť s ňou konštruktívny dialóg. Komunikáciu Ficovej vlády s Európskou komisiou o plnení míľnikov plánu obnovy považuje za nedostatočnú. Na poznámku, že bol písaný v období vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera a mnohé jeho míľniky nie sú stanovené realisticky, Lexmann reagovala, že ak premiér potrebuje pri implementácii plánu ústretovosť Európskej komisie, o to skôr mal svoj dialóg s ňou rozbehnúť inak.
KDH podľa nej nesúhlasí s migračným paktom, ktorý prijal Európsky parlament. Suma, ktoré majú platiť členské štáty za to, že sa rozhodnú neprijať migranta, je podľa nej stanovená príliš vysoko a neexistuje žiadna záruka, že sa v ďalších rokoch nebude ešte zvyšovať. "Tento princíp nie je spravodlivý, lebo nezohľadňuje solidaritu, ktorú členské štáty poukazujú odídencom z Ukrajiny," upozornila.
Za príklad "nadpráce" Európskeho parlamentu považuje Lexmann pretláčanie práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ, ku ktorému v uznesení vyzval Európsky parlament. "Týmto krokom zasiahol do výlučných kompetencií členských štátov a urobil to uznesením, ktoré len tak deklaratórne určuje pozíciu EP. To považujem za veľmi nezodpovedné," zhrnula.