V priebehu pár rokov ste sa stali veľmi známou osobnosťou a vaše koncerty s kapelou sú vypredané. Viete, kedy sa to presne stalo a čo tento úspech odštartovalo?
Koncertujem odmalička, najprv v rodinnom zoskupení, neskôr v rôznych súboroch a od roku 2004 vo vlastnej kapele. Výraznejší zlom však nastal až po televíznom formáte Všetko, čo mám rád v roku 2017. Postupne to naberalo masový charakter, plné haly, amfiteátre. Tvrdím, že všetko v živote má však svoje miesto. V zásade sú to také životné puzzle a vstupuje do toho veľa faktorov. Tým najdôležitejším je však uveriteľnosť, ale hlavne priazeň diváka, ktorý na váš koncert príde a má vás rád.
Ako ste si zvykli na to, že vás na ulici takmer každý pozná?
Ja som filantrop a vyhľadávam ľudský kontakt. Ak ma niekto osloví, nemám problém s ním prehodiť pár slov. Ak chce niekto fotku, veľmi rád mu vyhoviem. S tým spoznávaním je to však trochu ošemetné. Jeden môj známy mi vždy opakuje: „ Keď budeš mať pocit, že ťa všetci poznajú, zájdi 80 km od Košíc do Miškovca.“ A mal svätú pravdu. (smiech)
Čo pozitívne a aj negatívne vám táto popularita priniesla?
Spoznávam neuveriteľné množstvo ľudí. Ich osudy, príbehy a ich hodnotové nastavenia ma mnohokrát v živote obohatili. Som nepolepšiteľný romantik a verím v ľudské dobro. Myslím si, že my Slováci sme prirodzene pohostinní a srdeční, preto ma niekedy zaráža u mnohých vlna frustrácie a nenávisti. Aj to je niečo, čo vám strata anonymity prinesie. Chcem byť poslom dobrých správ. Ľudí nedelím, neodsudzujem a vždy, keď je to možné, snažím sa ich pochopiť. Najviac sa preto teším na osobné stretnutia počas rôznych festivalov. Mám pocit, že na našich koncertoch cítiť pocit jednoty, ktorú Slovensko potrebuje.
V Bratislave máte veľa aktivít. Ako často ste v hlavnom meste?
Často. Okrem televíznych výrob tu pripravujem aj svoj OK Podcast a čas od času tu nahrávam aj svoju ďalšiu tvorbu. Nedávno to bola napríklad spolupráca s vokálnym zoskupením For You. Na druhej strane som rád, že aj v roku 2024 sa potvrdzuje, že najväčším východniarskym mestom zostáva Bratislava. (smiech)
Rodinu máte stále na východe? Neplánujete sa sťahovať?
Áno, rodina je na východe a tému sťahovania čas od času riešime. Nie je to však úplne jednoduché, keďže deti majú v Košiciach kopec kamarátov a chodia tam aj do školy. Spolu s manželkou sme obklopení ľuďmi, ktorých máme radi. Sú tam naše rodiny, priatelia, spolužiaci. Život v Košiciach i na samotnom východe má svoje čaro. To mesto má silný multikultúrny charakter, ktorý je v mnohých smeroch nadčasový. Aj keby sme sa raz odsťahovali a budeme kdekoľvek, východ bude miestom, odkiaľ pochádzam a kde som sa narodil. A zasa aj to cestovanie do Bratislavy má svoje výhody. Viete, kedy sme si my východniari všetci rovní? No predsa vtedy, keď stojíme v kolóne pod Strečnom.
Ako je to s vaším domom v Bratislave, ktorý staviate?
Pozvoľna nadobúda finálne obrysy. Ešte to však asi chvíľu potrvá, keďže nás v zásade nič netlačí.
Cítite rivalitu medzi západom a východom? Dal vám niekto pocítiť, že ste východniar?
Asi vás sklamem, ale v živote som sa v Bratislave nestretol s negatívnymi poznámkami na to, že som z východu. Keď sme boli v roku 2017 spolu s manželkou na západnom pobreží USA, uvedomil som si, že letecky je to na to východné asi šesť hodín. Ani vzdialenosť v tisíckach míľ v nich nezanechala pachuť, ktorá by ich mala mentálne rozdeľovať. Vždy boli hrdí na svoju krajinu a vlasť, do ktorej spoločne patria. Bol by som rád, keby sme tento pocit zažili na Slovensku aj my. Som východniar, rovnako dobre sa však cítim aj medzi ľuďmi na Záhorí, severe, v strede Slovenska. Kopec priateľov a známych mám na juhu našej republiky a aj medzi inými národnosťami. Som preto horší východniar? Nemyslím si.
Dokážu umelcovi negatívne komentáre pokaziť deň? Ako sa stíha popri povinnostiach venovať aj rodine? Čím vie manželke urobiť radosť?
Viac sa dočítate v Novom Čase víkend
