Bieloruské úrady začali prenasledovať oponentov autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka po rozsiahlych protestoch, ktoré vyvolali sporné prezidentské voľby z augusta 2020. Lukašenko v nich oficiálne zvíťazil a zaistil sa tak šieste funkčné obdobie. Opozícia aj Západ však voľby označili za zmanipulované.
Režim následné protesty tvrdo potlačil. Ludskoprávni aktivisti tvrdia, že počas zásahov zadržali zhruba 35.000 ľudí, pričom vo väzení je podľa nich dodnes takmer 1400 politických väzňov vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier za rok 2022 Alesa Biaľackého, zakladateľa ľudskoprávnej organizácie Viasna.
Zmienené protesty z roku 2020 boli najrozsiahlejším prejavom odporu v Bielorusku od roku 1994, keď sa Lukašenko dostal k moci. K protestom sa pridali aj zamestnanci viacerých veľkých tovární v krajine vrátane závodu Hrodna Azot. Hackeri z Kiberpartyzany preto označili svoj najnovší útok aj za trest za "šikanovanie, nátlak či politické represie voči zamestnancom tejto spoločnosti".
