Vlkolínec je od roku 1993 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, no obyvatelia tvrdia, že im to veľa dobrého neprinieslo. "Pomohlo by nám, keby sa na nás zabudlo. Keby o Vlkolínci ani slovka už nepadlo," priznal Peter, ktorý v obci žije 66 rokov, pre Televíznu Regina RTVS. "Žilo sa tu dobre a teraz sa tu už žije... na prd," krútil hlavou a hovorí, že práve po zápise do UNESCA dianie v obci nabralo iný smer. "Keď už musíme strpieť tých turistov, nech z toho voľačo máme. Fyzicky. Lebo sme tu ako opice v zoologickej, musíme si tu robiť nejaké ploty a rampy, aby nám tu nečumeli. Jednoducho, súkromie tú už žiadne nemáte," dodal.
"Vyteká žumpa do vody. Už tretí alebo štvrtý rok. Smrdí to tam hrozne a nedeje sa s tým nič. Aby turisti tu čuchali smrad? Aby do potoka išla špinavá voda? Dole v potoku boli voľakedy ryby, tam nie je nič, to je vizitka," rozčuľuje sa iný domáci nad prameňom.
"My sme tu utláčaní. Tu sú rôzne združenia... Turisti vám chodia kade tade. Za 30 rokov UNESCA tu nemáte verejné WC. Máme nového manažéra, pána Chmúru, no zatiaľ sa dáko neosvedčil," priznala obyvateľka Jana. "My sme počítali s tým, že tu bude, že by sme otázky upriamovali priamo na neho, no musíme ísť do Ružomberka na vyššie orgány," pokrčila plecami Jana. "Keď s ním chce človek niečo poriešiť, tak on sa ponáhľa. Vždy sa ponáhľa! Keď mu položíme otázku - dozrie čas. Kedy dozrie čas?" pýta sa iný Vlkolínčan.