Peter Stašák na svojho blízkeho priateľa nikdy nezabudne. „Správu o jeho smrti som prijal veľmi ťažko. Predsa sme sa poznali približne päťdesiat rokov. Odkedy bol v umelom spánku, tušil som, že je zle. Naposledy sme sa videli zhruba pred rokom v máji na koncerte, kde sme spolu vystupovali. Dušana si budem pamätať ako také vždy usmiate slniečko.
Jeho široký úsmev bol povestný. Vždy keď niekam prišiel, alebo keď sme spolu sedeli, či už po koncerte, alebo pri deci vína, vedel partiu rozosmiať. V tomto smere bol nenahraditeľný. Tam, kde bol, alebo prišiel, bolo vždy veselo,“ uviedol Stašák pre Nový Čas. S Grúňom dokonca mali obľúbený spoločný vtip, ktorým svoje okolie dostávali do kolien.
Za umelcom smúti aj Eva Máziková:
„Hrajú dvaja muzikanti, huslista a klavirista. Keď dohrajú skladbu, zožnú obrovský úspech. Klavirista hovorí: ,Vidíš, to vďaka tebe, pretože si tak krásne hral.‘ Huslista odpovedá: ,Nie, to vďaka tebe, pretože si ma tak skvelo sprevádzal.‘ Klavirista dodá: ,Ale predsa tam hore si mal zopár falošných tónov...‘ Huslista pohotovo odpovie: ,Jasné, keď si ma tak na figu sprevádzal‘,“ prezradil ho Stašák.