Koncom minulého roka ste absolvovali vyčerpávajúce vianočné turné. Potrebovali ste si oddýchnuť a odleteli ste s celou rodinkou do Vietnamu. Ako ste sa mali?
Bolo nám krásne, ale ešte predtým sme boli na Srí Lanke. Bol to darček pre môjho manžela, ktorý v tomto roku oslavuje päťdesiatku. Chcela som, aby to bolo nezabudnuteľné, tak som sa ho spýtala, či spravíme veľký bašavel s mnohými ľuďmi. To nechcel a povedal, aby sme precestovali svet. Prvá zastávka bola na Srí Lanke, ďalšia v Dubaji, potom sme išli do Vietnamu a pred pár týždňami sme sa vrátili z Malorky. Maroško má úsmev od ucha k uchu, že práve takto si predstavoval svoje narodeniny a rok 2024.
Ktorá z týchto krajín vás najviac zaujala?
Všetci spoločne aj s deťmi sme sa zhodli, že Vietnam. Cestovali sme na ostrov Phu Quoc. Boli sme tam sedem dní a za ten čas sme ho prešli celý - autom, tuk-tukom aj autobusom. Spoznali sme miestnych ľudí, zažili sme krásny ajurvédsky pobyt s masážami a bolo tam úžasné jedlo. Tam sme naozaj pocítili taký oddych, inakosť, prijatie a obrovskú ľudskosť. Ľudia boli takí prajní, že by nám zniesli modré z neba. Na ulici sme sa vôbec nebáli byť sami ani večer a bolo to celé veľmi zaujímavé. Asi ani v Bratislave by som sa necítila večer v uliciach tak v pohode ako tam. Okrem toho sú tam nádherné pláže s nedotknutým pieskom. Boli sme radi, že sme sa nadýchali iného vzduchu, lebo máme pocit, že tá atmosféra na Slovensku je teraz veľmi napätá.
Srí Lanka aj Vietnam boli asi prvé veľké cesty vášho najmladšieho syna Rubenka. Ako to zvládol?
V lietadle sme strávili 15 hodín a musím povedať, že hoci to nebolo jednoduché, dobre sme sa vyzbrojili. Pokupovali sme lego, aby sme stavali, mali sme knižky a rôzne nové hračky, aby neboli okukané, tak sme ho zabávali. Dala sa pozerať telka, aj čo-to pospinkal, takže nejako sme to zvládli, a zrazu sme tam boli.
Ste mamou troch detí. Zvládate všetko sama v spolupráci s manželom, alebo máte aj niekoho, kto vám pomáha?
V minulosti, keď boli Hugi a Zoe malí, využívala som často pomoc mojich rodičov, a to bolo úžasné, lebo som im na 100 % dôverovala. Teraz mám za sebou rok, čo bola s nami opatrovateľka a zároveň moja asistentka. Neviem si to vynachváliť a bolo to úžasné obdobie, pretože som prežila mnoho pracovných ciest aj vďaka tomu, že doma bolo o deti postarané. Od začiatku tohto roka však cítim aj spolu s Maroškom, že chceme byť s deťmi sami, a tak sme si dali pauzu od manažovania, kto kedy príde k nám, o koľkej a kedy odchádza. Nevylučujem, že sa zase zídeme, keď sa bude blížiť na jeseň naše vianočné turné. Viem však, že deti nás teraz potrebujú čoraz viac. V prípade nejakých koncertov pomáhajú rodičia. Nehanbím sa za to a pokojne priznám, že keď mám ťažšie pracovné obdobie, tak mám doma pomoc, lebo sama by som to nezvládla, keďže s Maroškom pracujeme na jednom pódiu.
