S dcérkou ste veľké parťáčky. Čo jej najviac vštepujete?
Zoinka bude mať onedlho 12 rokov, takže je vo veku takého skúmania sveta a toho, aká vlastne je, ako to na tom svete je... Naše rozhovory si veľmi vážim. Príde za mnou, chce sa rozprávať a ja som tu pre ňu. Toto je veľmi dôležité a ďakujem za to, že nie som pracovne rozbehnutá na všetky strany a že som sa naplno rozhodla pre rodinu. Deti za vami neprídu len tak, keď ste zaneprázdnení, lebo to vnímajú a neodvážia sa. Veľa vecí rodič ani nevie, lebo život prináša každý deň niečo iné, a keď pracujete, tak za vami jednoducho neprídu. To, že naše deti vyhľadávajú našu prítomnosť, je pre mňa znamením, že je to dobré a také, ako som si to v mladosti vysnívala. So Zoe aktuálne riešime vzťahy, či už v škole, alebo k sebe samej, aby sa nebála povedať aj nie - to je téma číslo jeden, ktorú aj ja dodnes riešim. Nie je pre mňa jednoduché povedať nie, aby som toho druhého človeka nezranila. Veľakrát mám pocit, že to ľudia zoberú ako úplné odmietnutie a povedia si, že s tým druhým končia. Rozprávame im teda príbehy z našich čias, keď sme boli deti, a to ich náramne baví, ako sme mnohokrát podobné situácie riešili my.
Je Zoe starostlivá a pomáha vám s Rubenkom?
Áno. Už keď som bola tehotná, tak mi povedala, aby som ho len porodila a ona sa o všetko postará. (smiech) Zoe je veľká pomocníčka, ale musím povedať, že aj Hugo, ktorý zase výborne varí. S Maroškom môžeme ísť pokojne na romantickú večeru.
Ste prísna mama, alebo viete aj zvýšiť hlas?
Čo myslíte?
Myslím, že nie.
Keby som nevedela zvýšiť hlas, moje deti by boli úplne iné. Keď sa s nimi niekto stretne, tak mi povie, že sú úžasne vychované, milé a slušné. Som aj prísna mama, keď treba, a viem veľmi zvýšiť hlas. Na prvom mieste je pre mňa dôležité, aby cítili moju lásku, náklonnosť a objatia. Byť k nim priateľská, aby vedeli, že som tu vždy pre ne.
Prvýkrát ste sa stali mamou, keď ste mali 20 rokov. Stále to vnímate, že to bola výhoda?
Určite áno, obrovská. Najlepšia voľba, ktorú som mohla urobiť, a ďakujem Bohu, že sa to tak podarilo. Hugo je dnes úžasným parťákom a práve riešime jeho strednú školu. Verím, že sa dostane na svoje vysnívané bilingválne gymnázium. Čím sme spolu dlhšie, ako dospieva a prichádza s rôznymi názormi, o to viac si s Maroškom hovoríme, že si nevieme predstaviť, že by naše prvé dieťa bol Ruben. Že by som celý život zasvätila kariére a teraz by som mala iba maličké dieťatko. Hugo so mnou už tvorí a má neuveriteľné nápady. Chytila som s ním druhý dych, čo sa týka hudby, a možno z neho bude časom môj druhý manažér. Ktovie, čo má pre mňa život vymyslené.
