Preto som zatváral v izbe a „zadekoval“ som sa? Preto som mal rád taký svoj pokoj a vlastný priestor?
- To nebol pokoj. To bol únik, to bolo bezpečie, kde ten krik nebolo tak počuť, a bolo to miesto, ktoré dávalo aký-taký pocit istoty. Moja izba, moje hračky, moje miesto, kde ma nikto neruší a môžem zabudnúť na to, čo sa deje okolo mňa. Čiže to 10-ročné dieťa môže reagovať rôzne. Môže reagovať tým, že ujde do svojej izby, no môže reagovať aj tak, že ho začne bolieť bruško alebo hlava. Dievčatká idú skôr do takých úzkostných, depresívnych a psychosomatických stavov, čiže hlava, brucho, kolapsové stavy. Chlapci veľmi často prechádzajú do porúch správania, pretože sa snažia neukázať na sebe, že sú slabí, alebo že ich to zraňuje, a začínajú robiť problémy. Sú deti, ktoré vstupujú do konfliktu a snažia sa hádať alebo chrániť jedného z rodičov. Sú deti, ktoré ochorejú, a sú deti, ktoré prejdú do porúch správania a zoberú na seba rolu čiernej ovce. Keď ja som strašne zlý, tak sa aspoň v ten deň rodičia nehádajú, lebo musia ísť do školy riešiť problém so mnou. Keď je to dieťa bez súrodencov, je to ešte horšie, lebo sa nemá s kým podeliť o svoje strachy a smútky. Keď je detí viac, nejako si to rozložia a prežívajú to spoločne. Väčšie deti, keď je doma nepokoj, preberajú na seba rolu toho, kto vychováva, kto sa snaží tých menších ochrániť, aby bol v rodine aký-taký pokoj.
