Postupne začala rodičom pre zlú starostlivosť odoberať sociálka deti jedno po druhom. Písal sa rok 2002. „Prvú zobrali Denisku, nemala ešte ani rok. Bola podvyživená, podchladená, rodičia sa o nás nestarali. Bývali sme v Rapovciach (okr. Lučenec), mali sme ťažký život,“ začína otvárať knihu spomienok Kristína. Na deň, keď zobrali jej sestru, ktorá bola batoľa, nikdy nezabudne. Neskôr si sociálka prišla aj po ňu. Chodila som do prvej triedy, prišli do školy a putovala som aj s bratom do detského domova v Banskej Bystrici.“