Srdcervúci príbeh Štefana s dcérkou: Pol roka žili v stane na ulici! Aby sa mala Saška lepšie, musel sa jej vzdať

Šokujúce je, že si ich nikto od jari do jesene nevšimol. Nešťastný otec pritom chodil prosiť na miestnu charitu o polievku či chlieb a dievčatko umýval na verejných záchodoch. Ponižujúce živorenie napokon ukončil sám... So slzami v očiach odniesol dcéru na sociálku, aby aspoň ju zachránili pred životom na ulici.

Rozprávanie o pohnutom osude začína otec šokujúcimi slovami. „Rodina expartnerky nás oboch týrala, bila. Bol som bez práce a nemal som ku komu ísť. Vyrastal som v detskom domove, takže nemám rodinu. Pred násilím som utiekol do stanu a Sašku som si vzal so sebou. Ako by som ju tam mohol nechať, keď ju bili, týrali? Nebolo nikoho, u koho by sme sklonili hlavu čo i len na pár dní,“ hovorí so slzami v očiach invalid Štefan (55). Život sa s ním nemaznal. Otca poznal iba z fotiek, mamu videl raz a z detského domova putoval, podobne ako mnohí osemnásťroční mladí ľudia, priamo na ulicu.