"Vyrábame rôzne bylinkové produkty len s použitím prírodných zložiek. Bylinky pestujeme v našich záhradách a ďalšie druhy aj na políčku, ktoré sme si prenajali od fary, pretože to, čo máme v našich záhonoch, by nám na produkciu nestačilo," uviedla Kovaľová s tým, že používajú veľkú škálu byliniek, najmä však nechtík, šalviu, levanduľu či yzop. Z nich vyrábajú napríklad masti, tinktúry, "životabudič", oleje, ale aj séra, čaje, mydlá a pod. Záhony liečivých bylín sú situované v ruinách mníšskych domčekov, návštevník má k dispozícii aj prehľadný informačný systém o ich pestovaní.
"Cypriánov herbár je foliant viazaný v koži, ktorý obsahuje 283 rastlín v latinskom, gréckom a nemeckom jazyku. Niekde je uvedené aj miestne goralské nárečie. Pri viacerých rastlinách je popísané aj miesto zberu, takisto charakteristika týkajúca sa úžitkových vlastností byliny, liečivých účinkov či využitia, napríklad v lekárstve, mágii, ako potrava a podobne. Cyprián sa venoval aj destilácii bylín," ozrejmila pre TASR Marcela Palubová z Múzea Červený Kláštor.
Červený kláštor a turistické chodníky
Pôvodný Herbár zostal po Cypriánovej smrti v kláštore, neskôr ho ako dar venovali aristokratovi Tivadarovi Spónerovi do Veľkej Lomnice. Maďarské národné múzeum ponúklo majiteľovi herbára nemalú sumu za jeho odkúpenie. Charakterný šľachtic však podľa Palubovej ponuku zdvorilo odmietol a v roku 1883 venoval vzácne dielo Karpatskému múzeu v Poprade. "Neskôr sa herbár dostal do Múzea Tatranského národného parku a od roku 1984 je uložený v zbierkach Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea v Bratislave," dodala.
Kamaldulský fráter Cyprián bol jedným z najznámejších miestnych rehoľníkov, jeho meno nesie okrem manufaktúry aj kláštorná lekáreň. Po rekonštrukcii pamiatky v rámci projektu "Červený Kláštor - znovuzrodený" pribudli v jednej z budov aj prevádzky kláštorného pivovaru a fermentárne medoviny. Nápoje sa tam budú pripravovať autentickými výrobnými postupmi a podľa zachovaných lokálnych receptúr.
Kláštor kartuziánov v obci Červený Kláštor patrí podľa generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu SR Pavla Ižvolta k výnimočným pamiatkam tohto druhu na Slovensku. Je najväčšou a najvýznamnejšou pamiatkou v ich správe. Jeho história siaha do roku 1320, keď ho založili kartuziánski mnísi ako filiálny konvent kláštora na Skale útočišťa na Spiši. V 18. storočí prešiel čiastočne stavebnými úpravami, ktoré určili jeho terajší vzhľad.
