Michalovčanka Eva (81) sa sama stará o chorého pravnuka: Na kočík mi chýba 1000 eur!

Má úctyhodný vek, v ktorom by jej samotnej mali pomáhať iní. Ona však namiesto toho vychováva ťažko postihnutého pravnuka. Michalovčanka Eva Ludvigová (81) má už 14 rokov doma milovaného Kristiána (21), ktorý sa narodil s vážnym ochorením - detskou mozgovou obrnou.

Vybavovačky na bicykli

Eva tak bude môcť po nekonečných papierovačkách podať žiadosť o kočík, ktorý je pre ňu i ťažko chorého pravnuka nesmierne dôležitý. Statočná žena je aj napriek úctyhodnému veku bojovná a vzdať sa nehodlá. „Ten kočík mu zaobstarám, hoci by to malo byť to posledné, čo urobím. Stojí približne štyritisíc eur. Časť nákladov pokryjú príspevky od poisťovní a časť, niečo vyše tisíca eur, budem musieť doložiť,“ vraví pani Eva, ktorá sa o Kristiána stará od jeho útleho detstva.

Prvé slová o ZVRATE v prípade Maddie: Záhadná NAHRÁVKA priniesla zlom, o ktorom rodičia snívali

„Hoci je jeho stav ťažký a dvakrát som si myslela, že zomrie, stále sme tu a bojujeme. Sama mám zdravotné problémy, a keď niečo potrebujem vybaviť, napríklad v meste, napriek tomu, že mám osemdesiatjeden rokov, idem na bicykli, pretože by som tých pár sto metrov nedokázala prejsť. Do ústavu by som ho nikdy nedala. Nemám na to srdce. Hoci by mu poskytli potrebnú starostlivosť, lásku, ktorú mu viem dať ja, by mu tam nedali. Občas ma chytí za ruku a pohladká, povie mi mama či babka,“ povie pani Eva a neudrží pritom slzy.

Ťažké srdce na systém

Situáciu nezľahčuje ani fakt, že Eva pred časom stratila najväčšiu oporu - manžela. Nedávno pochovala aj svoju vnučku, Kristiánovu matku, ktorá tragicky zahynula v auguste minulého roku v Bratislave. Na sociálny systém štátu má Eva ťažké srdce.

„Myslím si, že zlyháva. Rodičom postihnutých detí veľakrát musí pomáhať rodina či ľudia ochotní pomôcť prostredníctvom rôznych zbierok, no tieto sú len jednorazové. A hoci čiastočne pomôžu, čo potom, keď sa peniaze minú? O tom, že si viacerí nevedia rady, svedčí aj nedávna udalosť, keď matka spolu so zdravotne znevýhodneným dievčatkom skočili pod vlak. Tá pani musela byť veľmi zúfalá. Rodičom, ktorí majú postihnuté deti, môžem poradiť len jedno, aby boli trpezliví a nevzdávali sa,“ dodáva obdivuhodná žena.