RE je medzinárodná organizácia, ktorej cieľom je presadzovanie ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu v Európe.
Pred 75 rokmi, 5. mája 1949, podpísali v Londýne predstavitelia Spojeného kráľovstva, Belgicka, Holandska, Írska, Talianska, Nórska, Francúzska, Švédska, Luxemburska a Dánska štatút RE, resp. Londýnsku zmluvu. Prvé zasadnutie RE sa konalo 5. augusta 1949 v Štrasburgu. Počas neho sa konštituovali hlavné orgány organizácie ako Výbor ministrov a Parlamentné zhromaždenie.
V roku 1963 sa už počet členských štátov blížil k dvadsiatim a bol vytvorený Európsky výbor pre právnu spoluprácu, ktorého úlohou bola systematická starostlivosť o rozvoj európskeho práva.
K základným záväzkom členského štátu RE patrí povinnosť prijať princípy právneho štátu, rešpektovať ľudské práva a základné slobody všetkých osôb a spolupracovať na uskutočňovaní cieľov RE. Členský štát musí byť zmluvnou stranou štatútu RE a musí tiež prijať a uplatňovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V súčasnosti tvorí Radu Európy 46 členských štátov. V reakcii na ozbrojenú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine rozhodol Výbor ministrov 16. marca 2022 o vylúčení Ruskej federácie z RE.
Po páde železnej opony sa súčasťou Rady Európy stala 30. júna 1993 aj Slovenská republika (SR) ako v poradí 31. členský štát. Vedúcou Stálej misie SR pri RE v Štrasburgu je od apríla 2021 veľvyslankyňa Oksana Tomová.
Sídlom RE je Palác Európy v Štrasburgu. Hlavnými orgánmi sú Výbor ministrov, Parlamentné zhromaždenie, Kongres miestnych a regionálnych samospráv a sekretariát na čele s generálnym tajomníkom RE. Od 18. septembra 2019 je generálnou tajomníčkou organizácie bývalá šéfka chorvátskej diplomacie Marija Pejčinovičová Buričová.
Rozhodovacím orgánom RE je Výbor ministrov, ktorý tvoria ministri zahraničných vecí členských štátov. Tie sa striedajú v predsedníctve Výboru ministrov každých šesť mesiacov. Ako pozorovatelia pri Výbore ministrov pôsobia Kanada, Japonsko, Mexiko, Spojené štáty a Vatikán. Izrael má štatút pozorovateľa Parlamentného zhromaždenia.
Rozhodnutiami Výboru ministrov sa prijímajú dohovory RE, ktoré sú odporúčaniami pre národné vlády. Výbor ministrov tiež schvaľuje mandáty expertných výborov RE, kde štáty zastupujú národní experti. Výbor ministrov schvaľuje rozpočet organizácie a rozhoduje o použití povinných členských príspevkov, ktoré sú takmer výhradným zdrojov príjmov RE. Dohliada tiež na vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva.
Podľa štatútu je Parlamentné zhromaždenie (PZ RE) poradným orgánom Výboru ministrov. Má 306 poslancov, ktorých volia alebo určujú zo svojich radov poslanci národných parlamentov. Počet predstaviteľov štátov je úmerný počtu ich obyvateľov a pohybuje sa od dvoch do 18.
Parlamentné zhromaždenie má aj niektoré právomoci, ktoré zasahujú do činnosti RE. Volí generálneho tajomníka a jeho zástupcu, sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva a komisára RE pre ľudské práva.
Kongres miestnych a regionálnych samospráv pôsobí ako konzultačný orgán v oblasti miestnej a regionálnej demokracie. Pomáha členským štátom najmä s praktickou stránkou v procese budovania efektívnej miestnej a regionálnej samosprávy. Jeho 612 volených členov zastupuje viac ako 150.000 miestnych a regionálnych orgánov.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vznikol v roku 1958 na základe Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento súd je stála súdna inštancia, ktorá právne záväznými a vykonateľnými rozsudkami rozhoduje o porušení práv garantovaných dohovorom. Súd sa skladá zo sudcov volených Parlamentným zhromaždením a sídli v Štrasburgu.
Komisár pre ľudské práva je najmladšou inštitúciou RE. Tento post zriadili v roku 1999 s cieľom podporovať povedomie a rešpektovanie ľudských práv v členských štátoch RE. Komisára volia na neobnoviteľné funkčné obdobie šiestich rokov. Súčasným komisárom RE pre ľudské práva je Michael O'Flaherty.
